Štefan Závodník - Obec Pružina

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Štefan Závodník

Občan
125.výročie úmrtia Štefana Závodníka

Do histórie obce Pružina i celého Slovenska sa zapísal ako významná osobnosť boja za pravdu národa a cirkvi. Jeho snahou bolo povzniesť ľud hospodársky, spoločensky i kultúrne.
Kňaz, národovec a vlastenecký učiteľ, ktorý v Pružine prežil 35 najplodnejších rokov svojho života - Štefan Závodník.
Narodil sa 2. septembra 1813 v Hornej Porube ako dvanáste dieťa lesníka na dubnickom panstve. Po štúdiách v Trenčíne a v Nitre bol v roku 1836 v Močenku vysvätený za kňaza. Hneď nato sa stal kaplánom vo Veľkej Divine, súčasne bol vychovávateľom v rodine Čákiovcov na Budatínskom zámku, kde mal možnosť vzdelávať sa v bohatej knižnici. So svojimi chovancami podnikol viacero ciest po európskych mestách a krajinách, na ktorých si upevnil znalosti cudzích jazykov.
V revolučných rokoch 1848 - 1849 odišiel pred prenasledovaním zo Slovenska a zdržiaval sa na viacerých miestach. Po návrate v roku 1850 pôsobil ako farár v Pružine, ako dekan a školský dozorca pružinského dištriktu. Zomrel v Pružine, pochovaný je pred kostolom, na mieste, ktoré si sám vybral. Na jeho hrobe je položená kamenná doska s nápisom "Tu spočíva v Kristu pastier duchovný Štefan Závodník, dekan a farár v Pružine, zakladateľ kalvárie, pôvodca fary mojtínskej, kaplnky sv. Ruženca, Jána Nepomuckého a P.M. z Lurdu. Zomrel 12. februára 1885 vo veku 72 rokov. Daj mu Bože ľahké odpočinutie a slávu večnú".
V roku 1843 podnikol štúdijnú cestu po Sliezku a Haliči, kde sa zaujímal o činnosť protialkoholických spolkov. Po návrate založil vo svojej farnosti prvý spolok miernosti na Slovensku tzv. "Braterstvo striezlivosti" a v roku 1847 ho na schôdzke vo Veselom zvolili za predsedu Prvého ústredného spolku zakladateľov spolkov miernosti v Uhorsku. Súčasne sledoval možnosti zvyšovania vzdelanostnej úrovne ľudových vrstiev prostredníctvom nedeľných škôl, čím sa zaradil medzi hlavných reprezentantov a realizátorov nielen národnozjednocovacích, ale aj ľudovovýchovných snáh štúrovského programu.

V roku 1844 bol činný ako člen výboru Spolku Tatrín, bol popredným predstaviteľom slovenského národného hnutia.

V roku 1861 ako účastník memorandového zhromaždenia v Martine stal sa signatárom Memoranda a členom delegácie, ktorá ho odovzdala uhorskej vláde v Pešti a následne panovníkovi Františkovi Jozefovi I. vo Viedni. Od roku 1866 sa po K. Kumánym stal druhým podpredsedom Matice slovenskej, ktorej zbierky obohatil viacerými darmi. Podporoval aj Slovenské katolícke patronátne gymnázium v Kláštore pod Znievom. V roku 1869 sa stal iniciátorom a prvým predsedom Spolku slovenských včelárov a v roku 1870 zakladajúcim členom Spolku sv. Vojtecha. Patril k organizátorom slovenskej účasti na Svetovej výstave vo Viedni (1873), pre ktorú zbieral národopisný materiál.
Zaslúžil sa o rozvoj včelárstva, ovocinárstva, nedeľných škôl, remesiel, hospodárskych a finančných spolkov a cirkevného života. Pričinil sa o osamostatnenie farnosti a o vybudovanie školy na Mojtíne. Ako zástanca cyrilo-metodskej myšlienky získal na výzdobu cirkevných objektov v Pružine a vo filiálke v Mojtíne slovenského maliara J.B.Klemensa. Pri pružinskej škole založil bohatú knižnicu, organizoval hudobné a divadelné predstavenia, sám napísal viacero nenáročných divadelných hier a spevohier zameraných na boj proti opilstvu. Aj v súbore vydaných kázňach Hlas pastírskí...(1847) sa zameriaval hlavne na boj proti alkoholizmu. Samostatne vydal zdramatizovanú veršovanú skladbu Škola dedinská...(1846), v ktorej zdôrazňoval potrebu organizovať školy a vychovávať pomocných učiteľov, najmä pre kopaničiarsku mládež. Spolupracoval na vydaní Čajdovho Včelára na Slovensku (1871). V periodikách Cyril a Metod, Kazateľ, Katolícke noviny, Národné noviny, Obzor, Orol tatranský, Pešťbudínske vedomosti, Priateľ školy a literatúry, Slovenské národné noviny a iné, uverejňoval ľudovýchovné články, kázne, piesne a listy.


Jaskynný kostol


Na svete je mnoho jaskýň, ktoré sa využívajú ako sakrálne objekty. Aj na Slovensku poznáme prípady využitia jaskynných priestorov na kultové účely. Ale aby sa u nás konali cirkevné obrady v jaskyni, je naozaj výnimočný jav.
Keď katolícky kňaz Štefan Závodník (1813 - 1885), inak horlivý národnokultúrny, ľudovýchovný a osvetový pracovník, prišiel roku 1850 do Pružiny, stal sa farárom aj pre obyvateľov Mojtína. V tejto salašníckej obci v Strážovských vrchoch, vzdialenej od Pružiny skoro dve hodiny chôdze, žilo v tom čase okolo pol tisícky katolíckych veriacich. Keďže na Mojtíne nemali kostol, museli navštevovať bohoslužby v pružinskom Kostole sv. Žofie, kde sa aj sobášili a dávali krstiť svoje deti.
Farár Závodník hľadal spôsob, ako dosiahnuť, aby Mojtínčania nemuseli ďaleko chodiť do kostola. Zaumienil si, že na Mojtíne dá postaviť cirkevnú školu, faru i kostol. Kým sa tak stane, rozhodol sa na náboženské obrady využiť - jaskyňu. Roku 1855 po vysvätení Jaskyne v Zraze (teraz Mojtínska jaskyňa, č. 4259 v Zozname jaskýň SR), ako o tom píše spisovateľ Ján Martiš, "...dal posvätiť kamenný oltár, dvoch sadrových anjelikov, priniesol aj sadrovú sochu Sedembolestnej a 4 obrázky svätcov. Je to veľká jaskyňa, môže pojať 300 - 400 ľudí. Mojtínčania sa tu schádzali na všetky obrady, ktoré vykonával sám kňaz Závodník (do jaskyne dochádzal z Pružiny na osedlanom koni)."  
Prírodný kostol slúžil Mojtínčanom celých päť rokov až do postavenia školy v roku 1860. Počas 2. svetovej vojny sa tento skalný chrám stal útočiskom a úkrytom mnohých rodín z Mojtína. Pred štyrmi rokmi Spolok sv. Vincenta de Paul na Slovensku a miestna Konferencia Lurdskej P. Márie na Mojtíne upravili prístupový chodník k Mojtínskej jaskyni a v nej ako pamätník k 150. výročiu posvätenia jaskynného kostola postavili sochu sv. Jozefa. Menom tohto svätca, patróna cirkvi a pracujúcich, označili aj celú jaskyňu. Krajský úrad ŽP v Trenčíne roku 2006 udelil výnimku na využitie jaskyne na cirkevné podujatia za dodržania stanovených podmienok.
Je zaujímavé, že neďaleko Mojtína, nad cestou z Košece do Zliechova, sa nachádza iná jaskyňa, ktorá má kostol priamo v názve. V prípade jaskyne Vlčí kostol (č. 4303 v Zozname) však ide iba o podobnosť jaskynného priestoru s vnútrajškom kostola. Jej pomenovanie azda pochádza z čias, keď sa ešte v Strážovských vrchoch bežne vyskytovali vlky.


Autor: Mgr. Bohuš Kortman


27.2.2010
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky